 |
„Kreslené pøíbìhy nebo obrázkové seriály, které se vydávají v buržoazních novinách i v èasopisech a ve speciálních sešitech a knihách, znepokojují široké vrstvy kapitalistických zemí. Rodièe a uèitelé poukazují, jaké nebezpeèí pøedstavují pro normální a intelektuální rùst dìtí a mládeže. Po objevení comics se dostávají do popøedí severoamerické imperialistické monopoly a státní department... Severoamerický imperializmus zná velmi dobøe sílu propagandy, kterou šíøí obrázkové seriály svými postavami. Kreslené pøíbìhy mají totiž velkou sdìlovací schopnost, protože prostøednictvím kresby umožòují pøenášet vizuální pøedstavu. Všichni pøece víme, jaký vliv mùže mít obraz pøedevším na dítì, na mladého èlovìka, anebo na velké masy negramotných. Obraz vyvolává vìtší zájem než literatura. Z tìchto dùvodù se právì severoamerické comics stali mocnou zbraní propagandy... severoamerický imperializmus udržuje svùj øád nejen vykoøisováním èlovìka èlovìkem, nýbrž také vykoøisováním jiných národù. Tato skuteènost se odráží i v comics.”
Rubén Acasuso: Jed v obrázcích, Zlatý máj 1967
Väèšina gramotníkov, ktorí sa rozhodnú písa o komikse, je hneï na zaèiatku konfrontovaných s množstvom nezmyselných problémov. Tým základným je snaha èo najdôraznejšie a najfundovanejšie obháji žáner, o ktorom chcú písa.
Je to úporná snaha dokáza, že komiks už dávno nie je len stupídnym zošitkovým výberom priblblých príbehov superhrdinov – ktorí odetí v priliehavých trikotoch zachraòujú buï zatúlané maèky, alebo hneï celú ¾udskú civilizáciu – ale je to vážna literatúra, hodná skutoène zmyslupného štrukturálno-sémanticko-psychoanylyticko-typologického rozboru.
Omyl. Táto vec je vo svete už dávno vyriešená. Komiks je dnes bežnou súèasou umeleckého sveta.
Situácia skôr pripomína objav kinematografie zaèiatkom 21. storoèia. Predstavte si, že by v roku 1998 otvorili v Prahe prvé kino. Navštívilo ho aj množstvo Slovákov a niektorí sa vrátili na rodnú hrudu nadšení z objavu filmového umenia, respektíve filmového braku. A tak každú každuèkú recenziu na filmovú novinku zaèínajú spomienkou na bratov Lumièrovcov, Dzigu Vertova, prípadne Luchina Viscontiho.
Zabudnite.
Komiks, rovnako ako film, je dieaom 20. storoèia a nie je jeho chybou, že práve vy ste sa narodili v tak bizarnom priestore, cez ktorý s chuou pochodovali dokonale postmoderné postavièky ako Adolf Hitler a Josif Vissarionoviè Stalin, že by ich nevymyslel ani najtemnejší autor hororov.
Dôvod, kvôli ktorému sa rozpadlo prvé skutoèné vydavate¾stvo komiksov CREW, vydavate¾stvo s reálnou publikaènou èinnosou, je asi tak logický ako rozdelenie Èeskoslovenska. Teda, aby bolo jasné – logiku to nemá žiadnu.
Lenže na rozdiel od spomínaného nezmyslu malo štepenie CRWI zmysel dos výrazný. Na èeskom knižnom trhu vniklo vydavate¾stvo Calibre Publishing. Calibre dos precízne, s buldoèoku trpezlivosou, mesiac èo mesiac zapåòa biele miesta na mape nášho komiksového nevedomia. Bohužia¾ sa práve táto hrebendovská zaatos prejavuje v dos neujasnenej ediènej koncepcii. Calibráci by jednoducho chceli vyda všetko, akýsi pel-mel toho èo v celom šírom svete vychádza a to sa akosi nedá.
Grafické novely ako nezmyselná semestrálna práca japonského grafika s názvom Gon, poèítaèová suprehrdinka s ve¾kým poprsím Lara Craft a tajomne sa tváriaci Darkness sú zrejme komerènými trhákmi, o ich umelecko-výtvarnej kvalite by som si však dovolil pochybova, nehovoriac o školáckej snahe pánov Hrdlièku a Páva v pôvodnom dielku Bantam – Tajemství èerného brouka parodova už dávno prežuté a vyp¾uté.
Calibre však patrí pieseò vïaky hlavne za vydávanie jedného z najväèších, najúžasnejších jednoducho naj... naj... No skrátka, vydávajú Franka Millera. O Millerovi už bolo toto popísané skutoène dos a to aj v Èechách, takže jeho zaslúžená celosvetová sláva svojou zakrvavenou labkou pohladila aj dušu potomkov Svätoplukových.
Tento boh svetového komiksu má v ediènom pláne Calibru trvalé miesto, za èo by sa každý èo i len jemne zbehlý èitate¾ tohto žánru plazi od rozkoše v prachu a bozkáva im chlpaté nôžky, zašpinené od tlaèiarenskej èerne.
A tak okrem už dnes akosi štandardného, ale stále úžasného cyklu Sin City, vo vydávaní ktorého pokraèujú po odchode z CRWI, vyšiel aj fantastický album 300.
Millerova sága rozohráva na neštandardne podlhovastom formáte historický príbeh z dôb antiky, odohrávajúci sa poèas slávnej bitky pri Thermopylách.
Rozobera štýl Franka Millera asi nemá zmysel. Je to autor a maliar tak svojbytný a dokonalý, že jeho meno už dávno patrí do dvanásteho dielu Pijoanových Dejín umenia. Chandler, Hammet a Spillane si môžu gratulova. Ich drsná škola odkojila Millera a láska ku komiksu ho priviedla ku kombinácii týchto žánrov. Okrem Darevila, Ronina, Wolwerina, Spider-Mana a Elektry oprášil starnúceho a infantilného Batmana v novele Dark Knight Returns a naštartoval tak nielen nový život Bruca Wayna, svoj, ale uložil komiks do políc s vážnou literatúrou.
Po vydaní tretieho príbehu z cyklu Sin City s príznaèným názvom Velká tuèná zabíjaèka sa na do kníhkupectiev vkradol Ten žlutej parchant. Tento zatia¾ najdlhší príbeh má v cykle zvláštne miesto aj vïaka tomu, že je tu po prvý raz použitá, ved¾a klasickej èiernej a bielej aj ïalšia farba. Èiernobiela kresba vytvorená pre jednotlivé diely série je dovedená do dokonalosti. Dôvodom tejto èiernobielosti je zrejme fakt, že prvý príbeh bol vytvorený pre èiernobiely mesaèník Dark Horse Presents, kde sa na pokraèovanie, po ôsmych stranách, objavuje ve¾ké množstvo postáv vydavate¾stva Dark Horse. Sám Miller v závere pilotnej knihy Sin City, v Èechách vydanej ešte vo vydavate¾stve CREW, uvádza, že príbeh mal ma pôvodne len šes èastí po ôsmych stranách.
„... ale Marv si zaèal robi èo chcel a ahal ma stále ïalej.”
A tak vzniklo Mesto hriechu, mesto plné prostitútiek, nájomných vrahov, stroskotancov, skorumpovaných policajtov, ale hlavne plné tvrdých mužov, ktorí sú ochotní obetova èoko¾vek pre lásku, peniaze a spravodlivos.
Autor grafickej novely Šinkl a jeho Velká síla Poliak Grzegorz Rosiòski je rozhodne najúspešnejším komiksovým autorom, pochádzajúcim z krajín na východ od železnej opony. Jeho kariéra je nato¾ko oslnivá, že sa právom zaradil medzi tých nieko¾ko vyvolených, obývajúcich európsky komiksový Olymp.
Rosiòského cesta ku sláve bola až neuverite¾ne priamoèiara. Hviezdou po¾ského komiksu sa stal vïaka publikovaniu v kultovom èasopise Relax. V roku 1976 sa však rozhodol pre emigráciu a namieril si to do ve¾moci svojho žánru, do Belgicka. Hneï v prvom roku svojho exilového pôsobenia sa presadil na stránkach prestížnych èasopisov Tintin a Spirou. Už to samo o sebe znamenalo ve¾ký úspech, Rosiòskému to však nestaèilo a v roku 1977 spojil svoje sily s výnimoène talentovaným scenáristom Jeanom van Hammom. Ich spoloèný projekt, fantasy o severskom bojovníkovi – odvážnom Thorgalovi Aegirssonovi, oboch katapultoval na vrchol európskej komiksovej scény. Dvadsaštyri dielov tejto populárnej a nesmierne kvalitnej série zaèína nebezpeène dýcha na krk dvom Galom, vyzbrojeným èarovným nápojom od mága Panoramixa.
Ich spoloèným výtvorom je dnes už preslávená fantasy sága Šinkl. Tá je okrem brilantnej kresby pozoruhodná aj znaènou surovosou a ve¾mi silným príbehom, inšpirovaným Novým zákonom.
Je to fantasticko-dobrodružný príbeh, odohrávajúci sa na úsvite dejín. Malému, bezvýznamnému Šinklovi menom J‘on, ktorý ako zázrakom prežije krvavú bitku troch Nesmrte¾ných, sa zjaví Boh v podobe ve¾kého èierneho kvádra. Obdaruje ho Ve¾kou silou a posiela zastavi nezmyselnú vojnu. J‘on musí svoju úlohu splni, inak bude svet znièený v hroznej ohnivej apokalypse. Jeho napínavá cesta, smerujúca k zastaveniu troch Nesmrte¾ných, v mnohých smeroch parafrázuje Bibliu a oslovuje rôznorodé spektrum èitate¾ov. Okrem nesmierne prepracovanej kresby obsahuje nadèasové, neèakané myšlienky, jasné humánne posolstvo a neuverite¾ný záver.
Doposia¾ asi najvýraznejším vydavate¾ským poèinom Calibru je grafická novela Mika Mingolu Hellboy: Sémì skázy. Vydanie tejto knihy dokazuje, že komiks je už skutoèným umením a literatúrou.
Hellboy sa ako komiks po prvý raz objavil v èasopise vydávanom pri príležitosti najväèšieho svetového mítingu comiksáèov v San Diegu v roku 1993. Zo svojho autora Mika Mingolu, zaèínajúceho komiksového autora, vyrobil nehasnúcu hviezdu.
Mike Mingola zaèínal v roku 1985 ako nádenník v megavydavate¾stve Marvel. Ako maliar vytvoril nieko¾ko príbehov The Incredible Hulk a Wolwerine.
Pre najväèšieho giganta medzi komiksovými vydavate¾mi newyorský DC komiks spracovával hlavne nesmrte¾ného a Frankom Millerom opä do kurzu vhodeného Batmana. Okrem èisto komiksovej tvorby vložil svoj talent aj do filmového umenia a spolupracoval napríklad na vizuálnej stránke Coppolovho Draculu.
Postava Hellboya sa v našich konèinách objavila v roku 1945, keï sa jeho materializácia stala ved¾ajším produktom jedného z mnohých Hitlerových mystických projektov na zvrátenie výsledkov svetovej vojny.
V pozadí projektu, nazvanom Ranga Rok, nestál nikto menší, než sám Grigorij Jefimoviè Rasputin, kedysi najmocnejší muž cárskeho Ruska. Projekt sa síce nevydaril k spokojnosti mocipánov Tretej ríše, ale Rasputin mohol by spokojný. Povolanie Hellboya z ríše temnôt bolo totiž hlavným dôvodom jeho úèasti na projekte.
Mladého Hellboya sa ujal Trevor Bruttenholm, americký odborník na paranormálne javy. Bolo len prirodzené, že z èerveného hrdinu so spílenými rohmi a kamennou pravaèkou vyrastie v prostredí tajných služieb najlepší vyšetrovate¾ paranormálnych javov na svete.
Najvýraznejším faktorom, ktorý Hellboya radí medzi výnimoèné a najoriginálnejšie komiksy súèasnosti, je tajomná hororová atmosféra, ktorá kombinuje mytológiu 20. storoèia s mystikou nacistickej Tretej ríše. Vytvára funkèný a svojbytný svet, ktorému dáva úžasnú vizuálnu podobu. Jeho maliarsky štýl, ktorý je na prvý poh¾ad strohý a hranatý, v skutoènosti umožòuje cez minuciózne detaily, sústredi sa na monumentálne celky.
Americký spisovate¾ Robert Bloch (1917 – 1994), tvorca predlohy ku kultovému Hitchcockovmu filmu Psycho (1960), v predslove ku knihe Mika Mingolu a Johna Byrna Hellboy: Sémì skázy píše: „Tvùrèí pøístup, který nácházíme v Hellboyovi, je svéprávná a samostatná umìlecká forma, která se vyvíjí a je naladìná na dnešní dobu, pro niž je samozrejme urèena. A kromì toho všeho je to ïábelsky dobré ètení!”
Asi o to tu ide.
|
