|
Vo viedenskom Konzerthause v rámci festivalu súèasnej hudby Wien Modern na konci novembra uviedli aj „barbie-operu“ 29roènej írskej skladate¾ky Jennifer Walshe: XXX_LIVE_NUDE_GIRLS!!!. Nároèný, experimentálny vokálny part prevzala sama autorka, o inštrumentálnu èas sa postaral renomovaný britský ensemble Apartment House, ktorý sa venuje najmä experimentálnej hudbe.
Nadväzujúc na tradíciu bábkovej opery Haydna a Mozarta, stváròuje postavy libreta ikona dnešnej detskej a pop kultúry, Barbie a jej tak trochu podpapuèový spoloèník Ken. “Bola som divoškou, bábikám som sa príliš nevenovala, ale s Barbie som sa hrala, pretože mala skvelé doplnky”, vraví o sebe autorka v krátkom interview backstage, ked z nej koneène opadla premiérová nervozita. Jennifer vychádza z osobných skúseností a z rozhovorov s malými dievèatkami. Vo svojej miniopere odha¾uje tmavú stránku hier detí s kultovou syntetickou krasotinkou, ktorá by urèite vydesila a pohoršila jej výrobcov.
Tri páry bábik sú pod kontrolou dvoch bábkohereèiek a celé dianie v malom nasvietenom domèeku (Barbie Dream House) sa premieta na dve ve¾ké plátna v pozadí. Zatia¾ èo sa na pódiu odohráva pomerne svojrázny dej plný hlúposti a násilia (proste realita...), zodpovedajú stereotypne vykreslené postavy žien a mužov settingu klasickej opery. Podobnú líniu sleduje aj dramatická zápletka: tri priate¾ky sa rozhodnú, že sa kolektívnou sexuálnou zdržanlivosou pokúsia zmeni svojich násilníckych macho-partnerov a prinúti ich k sebareflexii a k prehodnoteniu svojho chovania. Na konci príbehu je jedna zo žien màtva a ïalšiu znásilnia.
Vplyv pop-kultúry na tvorbu Jennifer Walshe, ktorá svoje štúdium kompozície ukonèila v Chicagu, je v tejto experimentálnej opere ešte jednoznaènejší ako v iných autorkiných kompozíciách. Sympatická hudobníèka sa k nemu napokon otvorene a nezaažene hlási: “Vyrástla som na populárnej hudbe; je súèasou mojej osobnosti a to sa samozrejme odráza aj v mojich skladbách. Ako teenagerka som skoro niè iné nepoèúvala a sama som hrávala a spievala v rôznych skupinách. Rock, Pop, Rap a iné žánre sú elementárnou súèasou mojej skladate¾skej generácie, pretože sú všadeprítomné.”
Ìrsko-americká wild girl už stihla získa cenu Kranichsteiner na letných medzinárodných kurzoch novej hudby v Darmstadte, vyhra súaž SCI/ASCAP 2002 a získa štipendium DAAD, Artist-in-Residence v Berlíne na rok 2004. Na otázku, ktoré z ocenení si váži najviac odpovedá, že štipendium Schloss Solitude v Nemecku. Dôvod je celkom prozaický: “Je pre to neuverite¾ný luxus a komfort, ma byt v ktorom môžem (aj keï len doèasne) pokojne a koncentrovane tvori.” Zdá sa, že meno Jennifer Walshe budeme poèu èoraz èastejšie.
|
